New Zealand expedition

Majo so pstruhom Majo so pstruhom

Ešte stále ma mučí časový posun a 40 hodinový let, ale musím dať tento článok nejak dokopy, lebo pre zmenu mi skáče po krku admin a nie ja jemu ako to obvykle býva. To sa však všetko obráti, keď začne robiť video a nebude v termíne, ktorý mi sľúbi.

Začnem nezvyčajne tým, s čím som zo Zélándu odchádzal. Mesiac je určite málo, málo je aj 3 mesiace a keď sa tak zamyslím málo je určite aj jeden život na to aby človek spoznal všetky rieky nového zélandu a aby sa utkal so všetkými zvermi, ktoré ich vody ukrývajú.
Ak niekto z Vás na Zéland pôjde, plánujte v intervale mesiac až nekonečno, menej sa určite neoplatí vzhľadom na cestové nároky či už časové, finančné alebo fyzické.
40 hodinový let, čo je mimochodom jedno z najkratších prevedení nie je nič prijemného.

Majo na letiskuCORTone na letisku

Partia na letisku

Spríjemniť ho však vedia napr. v Thai airlines správnymi intervalmi pre dolievanie vína a podobne. Od európskych spoločností sa to očakávať asi nedá, ale tak raz za let ulejú aj oni, zas nemôžem povedať. Kombinácií spoločností a prestupných miest je nepreberné množstvo, takže to už každému podľa chuti a hlavne asi aj podľa cien. Doporučujem kúpiť letenku čím skôr. My sme si to museli bohužiaľ nechať na poslednú chvíľu a stálo nás to pekných pár stoviek navyše.
V zásade si treba všetko na zélande objednať vopred. Vôbec to ale nie je problém, kedže všetko vybavíte úplne bez problémov na pár klikov z pohodlia domova. Ubytovacích možností je aspoň na južnom ostrove dostatok a nemali sme vôbec problém sa niekde ubytovať, keď sme už chceli. Väčšinu času sme však strávili pod stanom alebo v aute a podobne. Jediný problém sme mali tesne pred odletom kde všetky moteli a podobné zariadenia boli plné a tak sme zohnali ubytovanie cca 20 min od letiska u nejakej babičky. Musím povedať, že to však bolo to najlepšie ubytko čo sme na zélande mali. Pohostinnosť kiwíkov ako si oni sami hovoria nepozná hraníc a tak sme sa tam cítili ako králi. Ak by niekto mal záujem mám na nich kontakt a môžem určite len doporučiť.
Dohovoriť sa dá všade angličtinou, ja osobne som mal ale niekedy problém, že tí naozaj echt domáci. Teda tí, ktorých tam žijú aspoň 2 -3 generácie rozprávali už naozaj so silným novozélandským prízvukom a často som naozaj nerozumel ani slovo. Pôvodní maorovia sú braní skôr ako cigáni a tak sa aj správajú, resp. preto že sa tak správajú.

James Cook

James Cook

Po lete sme si dali deň na mesto, aklimatizáciu, dobrú večeru a podobné mestské radovánky. Samozrejme aj pivo. Nemá význam sa trepať hneď na ryby, lebo ako spomínam už hore, je to peklo vrátiť sa do normálneho života po skoro 3 dňoch cestovania.

New Zelanad pivoHneď na začiatku musím povedať, že varia úžasne.....hmmmmm....úžasne je slabé slovo, varia famózne, čo ale stále nevystihuje to aké je tam jedlo chutné. Samozrejme väčšinu dní sme žili na stravných jednotkách pripomínajúcich skôr väzenie. Raňajky káva jabĺčko, obed koliesko salámy a 2 toasty a večera parádna Yammy Yammy Duck polievočka. Energia obsiahnutá v tejto strave bola tak na hodinu pochodu.

Uťahaný Majo

Náš guide nás však zoznámil s nápojom novozélandských muškárov – coca cola. Nikdy som týmto brblavým vodám neholdoval, ale zrovna na zélande oceníte tých 30 kociek cukru rozpustených v dvojlitrovej flaši. Aj tak si myslím, že by novozélandský muškári mali radšej piť víno. Vlastne ani neviem povedať, či bolo lepšie jedlo, alebo víno. Obe však neporovnateľné so štandardmi na ktoré sme zvyknutý v európe. Ktoré víno ste v obchode vybrali to bolo úžasné. Musím povedať, že som sa poctivo staral o someliérstvo pre našu skupinu a víno začali piť na konci už aj najväčší odporcovia alkoholu. Jediná vec, ktorá ma strašne mrzí, že som si nemohol zobrať domof aspoň 2-3 palety vína, ale zas 20 druhov vína sme určite skúsili.

Víno New Zealand

Jedlo na Novom Zélande

Konečne však k tomu jedlu o ktorom som začal. Nedať si na zélande mäso akéhokoľvek druhu je barbastvo. Urobiť vedia všetko od potkana až po jeleňa a v každej jednej diere. Keď nájdete pri ceste polorozpadnutú unimobunku a bude tam napísané že podavajú najlepšie steaky bude to určite pravda. Keď som si dal prvý, myslel som si, že som bol tak strašne hladný a preto bol tak dobrý. Postupne však človek zisťuje, že oni zle navariť nedokážu. A čo môžem určite doporučiť je jahňacina, tú vedia robiť na milion spôsobov a jeden je zaujímavejší ako druhý a keď si už myslíte, že ste jedli tú najlepšiu jahňacinu na svete tak prídete do najbližšej reštiky a navaria vám niečo ešte lepšie.
Cenovo všetko porovnateľne ako u nás, dokonca aj benzín a podobne. Jediné na čom si vylámete zuby sú cigaretky za 15 eur a šnaps. Jedinú politrovku čo sme podľa mňa zohnali asi ešte aj na čierno bola za 55 dolarov. Chudáci slovenský alkoholici.

Podme však konečne na ryby.

Kto hľadá destináciu hod ryba hod ryba, nech zmení smer. Pretože na zélande to nie je len rybárčenie ale skôr rybarsko-turisticko-castovací odvar. Keď zabudnete všetko čo viete ešte na europskych letiskách bude to pre Vás úžasné, keď však budete tvrdohlaví ako ja, budete sa prvé dni len trápiť a klásť si zbytočné a nezmyselné otázky, prečo nemôžete chytiť rybu.

Neustála zmena miesta

Každú rybu je potrebné najskôr nájsť a veľmi podstatné je nájsť ju skôr ako ona nájde Vás.
Samozrejme, že ryby nesvietia v strede vody ako hviezdičky, ale naozaj je potrebné ich poctivo hľadať pričom každá voda je iná a taktiež sú iné aj ryby. Lozenie po 4nožky, plazenie, hadzanie sa o zem keď uvidíte rybu neskoro. To všetko sú bežné veci.

Plazanie za rybou

Boli dni a rieky, kde sme našli rybu skoro každých 500 metrov a boli rieky kde sme šlapali na jednu rybu 3-4 kilometre. A boli dni keď sme prešli 20 km a našli sme dve ryby z čoho jedna nás videla skôr ako mi ju. Zéland preverí trpezlivosť každého jedného, kto na neho vkročí. Prvú rybu som chytil po 7 dňoch, kedy som už bol na pokraji nervového zrútenia. Hovorím však všetko je to o tom ako sa človek prispôsobí prírode, dokáže ju počúvať a hlavne začne na chvílu rozmýšlať ako ryba. Každá ryba na zélande má osobnosť, každá chce niečo iné a každá stojí niekde inde. Ked si z toho spravíte súčet dostanete 2 možno 3 hody, kedy buď rybu dostanete alebo sa na Vás bude už len usmievať z 3-4 metrovej hĺbky, kde ste na ňu krátky už akýmkoľvek spôsobom. Pocity úzkosti, beznádeje, sklamania, zúfalstva však dokáže vymazať aj jedna ryba. Je to niečo úžasné keď dostanete to obrovské zviera a cítite ako vám adrenalín prúdi celým telom a Vám sa tak trasú ruky, že mu ani nedokážete vytiahnuť háčik z úst, bez toho aby ste neboli celý dodriapaný tými hrozitánskymi zubiskami.
Netuším, prečo sa vlastne novozélandské pstruhy nevolajú zubáče

CORTonov potočakZákladom všetkého je 6 a viac metrový náväzec, akonáhle sa pokúsite o niečo kratšie stratíte si rybu na prvý hod a to dosť zamrzí hlavne keď bola jedna ryba na kilometer a boli sme 3ja. Taktiež veľmi dôležitá vec je dobrý prút a šnúra. Franta Hanák nám poskytol prúty, skoro zo všetkých sérii. Ku mne konkrétne sa dostal Alpen 5ka, odhliadnuc na 2-3 dni kde silný vietor šľahal do tváre a musel som siahnuť po 6tke som s ním odchytal celý zéland. Hádzalo sa s ním super, pri zásekoch paráda, čo som bol dokonca sám prekvapený, že to zasekávalo lepšie ako na tej 6tke a taktiež zdolávačky krásnych rýb bez úplných problémov. Ja vždy hovorím, že prút musí každému muškárovi sadnúť preto nejdem hovoriť, že je najlepší zo všetkých na svete, ale mňa teda určite nadmieru prekvapil a nehovorím to po jednodennom teste ale po mesiaci denného používania. Ešte aby som dodal, používal som ho v tej základnej najkratšej verzii bez predĺžení. Zéland určite zvládnete s prútmi atfma 5 a 6, ísť do vyšších resp nižších verzíí je podľa mňa zbytočným extrémom a najmä zbytočnou váhou v batožine, ktorá sa da lepšie vyplniť flašou slivovice.
Ryby sú úžasné a dokonalé a ako píšem každá má svoju identitu a najmä tam zomierajú na starobu, čoho sa u nás bohužiaľ asi nikdy nedožijeme.

Ryba umrela na starobu

Podstatná vec však je že keď chytíte priemerne rybu na deň ste šťastný muž. Pre 90% slovenských rybárov by to však za to nestálo, preto si je dobré zvážiť, či je toto rybačka, ktorú hľadáte, alebo chcete ísť chytať tresky do Nórska.

Stavydov pstruh potočnýEšte pár viet k muchám. Jediné, čo Vám poradím je aby ste nepozerali videá na youtube, kde chytajú krásne potočáky na cikády jedného za druhým. Takýto deň tam je tak raz za rok na 2 riekach z milióna. Áno je to pravda, chytiť rybu na sucho na zélande je to najkrajšie čo v muškárskom svete existuje, ale... Podarilo sa mi chytiť rybu na Blowfly aj na cikádu a musím povedať že sú to tie najkrajšie zážitky, čo som si zo zélandu doniesol. Podstatné však je, že každú rybu musíte počúvať a dať jej presne to čo chce, inak môžete na ňu zabudnúť. V zásade sa dá vystačiť s tým čo používame v európe. Bažanty, pošvatky, podenky, všetko však viazať podľa veľkostí a vo farbách, ktoré nájdete vo vode.

Poslednú kapitolu by som chcel venovať jednej veľmi milej muške, ktorá by mala byť podľa mňa v znaku zélandu, pretože nám robila spoločnosť 25 hodín denne a nie veru jedna.
Myslel som si, že po prežití mučivého týždňa na Bodrogu a už žiaden otravný hmyz prekvapiť nemôže. Sendflies je však úplne iná káva. Čo nedobehnú na veľkosti do dobehnú určite na množstve. Po prvom dni hrdinstva v krátkom tričku sme si život bez šatky cez tvár, šiltovky a rukavíc už predstaviť ani nevedeli. Mimochodom nepomáha absolútne nič okrem pohybu a mechanickej zábrany, teda domáci vraveli, že ešte pivo, ale to by som pil tak či tak, takže tažko povedať či by to bez neho bolo horšie.

Všadeprítomný SendfliesVeľmi veľký pozor si treba dať ešte aj na slnko a najlepšie je natrieť sa prvý krát ešte na letisku, kto neverí nech sa opýta stavyda ako chodil s krytkou na nose týždeň po prvom dni na slniečku.

Dobojované

Písať o tom ako tam bolo nemá nejak význam a myslím si, že fotky hovoria úplne za všetko.
Nakoniec ešte pár štatistík, ktoré sa nám podarili za tých 25 dní:
45 tis kilometrov lietadlom, čo predstavuje zhruba 100 hodin cestovania
350 kilometrov poctivo našlapaných okolo vody
chytených 41 rýb v trojici
zabitých 5364 sendlies
vypitých 22 fliaš vína
stavydových 20 prebdených nocí
a mnoho iného...

a najmä 250 gb materiálu na DVDčko, takže sa tešte na release

Bol by som zabudol ešte na textové bonusy :-)
"Videl som koňa grcať, hada scať, slona na vajiciach sediť, ale toto ešte nie"
"Volali z tanapu, že potrebujú inšturktorov pre medvede na zimný spánok"
a najmä hudobné bonusy :-)


od 4:45
http://rpage.wz.cz/pisnicky/nez_ZapadaSlunecko.htm

Tight lines
CORTone

Čítať 3793 krát Naposledy zmenené nedeľa, 09 marec 2014 12:57