Na MP riečke s mokrou muškou

Dobrá rybačka na pstruhovej či lipňovej rieke je v dnešnej dobe skôr raritou. Rýb nie je veľa a veľkostne to tiež nie je sláva. Ako štandardnou voľbou na úspešný lov sa stala francúzska nymfa, lebo veď ako sa vraví, ak je v jame 9 rýb na krátku nymfu ich vyberiem 7 a na francúza 10. Tento stav ma mimoriadne odrádza od chytania na riekach a sám na sebe vidím, že ak môžem volím spravidla stojatú vodu a na rieky chodím výrazne menej. Času je málo a tak si poriadne rozmyslím kde ku vode si pôjdem oddýchnuť, aby som si aj zachytal. Veď prechádzať sa bezducho pri vode môžem aj v Bratislave a ušetrím na cestovaní. Práve čas, ktorý teraz delím medzi ryby, priateľku a prácu ma donútil zamyslieť sa, že u starých rodičov na Záhorí som už dlho nebol a tak som sa jeden výkend rozhodol ich navštíviť. Sobotu ráno som si pobalil veci a sadol na vlak smer Záhorie. Po príchode som urobil starenke šoféra do neďalekého mesta a poobede, keď starý rodičia potrebovali oddych, som sa vybral vyskúšať riečku na ktorej som chytával už ako malý každé prázdniny.

Sadol som do auta a nasmeroval si to pár kilometrov  nad dedinu, kde riečka preteká krásnym lesom. Miesta popod koreňmi a splavmi z vyvalených stromov vyzerali priam ideálne pre ryby, ktoré som tu v detstve chytával. Zostavu som nazačiatok zvolil v podobe troch mokrých múch zameranú hlavne na jalce. Po prvých hodoch som v jednom prúdiku pociťoval jemné zábery a po chvíľke som vytiahol asi 7cm ostriežika. Napriek mojej snahe a skúšaniu všetkého možného mokrých, nýmf aj strímrov bol tento ostriežik asi jedna z mála rýb čo tu boli. Po cca 2 hodinách som sa teda spakoval a vybral sa do mierne zregulovaného úseku riečky kúsok nad prítokom do Moravy. V momente ako som prišiel k vode som zostavu skresal na dve mokré muchy, aby som toľko nezachytával brehy zarastené trávou a rákosím. Broďáky ostali v aute a ja som sa pomedzi trávu zakrádal k vode, aby som  nevyplašil ryby stojace v plytkej vode. Hneď prvé hody mi ukázali, že tu to bude úplne iné miesto. Neuveriteľná druhová pestrosť a ochota brať moje mokré mušky dávali signál, že by to mohlo byť viac ako dobrá rybačka. Rybky boli zo začiatku skôr drobné okolo 15-20 cm.

3

No o pár metrov nižšie sa mi po hode k protiľahlému brehu zrazu za muškami vedenými krížom cez prúd objavila vlnka. Bolo mi jasné, čo to je. Pozastavil som sťahovanie a počkal si kým ryba doberie. Trojkový prútik sa zrazu poriadne prehol a jalček okolo 30 sa nedal len tak ľahko, no nakoniec sa poddal.

4

Švihol som rovnako ešte raz, druhy krát, tretí a bolo to ako z rozprávky „Čo hod to ryba“. Popri jalcoch hlavatých, tmavých, maloústych skákali bolene, plotice, červenice a belice. Neboli to síce obry, ale celkovo sa ten priemer rýb pohyboval medzi 20-25cm.

1

2

Pri dopočítaných 121 rybách za asi 4 hodiny som už myslel len na to, aké predstavenie to bude navečer na sucho. V tom už asi bolo všetko až moc dobré a zrazu som na vode videl plávajúce trsy trávy a voda sa začala kaliť. Keď som vyšiel po prúde vyššie našiel som dôvod, ktorým bol báger. Projekt napojenia kanála do riečky financovaný EÚ zrejme platil dosť aby sa bagrovalo aj cez výkend a tak som sa pobral domov s myšlienkou na to, že prídem ráno. Ráno sa opakovalo to isté, ryby v rovnakých veľkostiach a druhoch skákali po mojich mokrých muchách jak šalené a po cca 30-40 rybkách sa opäť zakalila voda. V nedeľu o 9 sa začalo bágrovať.

5

 Napriek tomu, že mi báger dosť znepríjemnil rybačku, tento výkend som si zachytal tak ako tomu na rieke už dlhšie nebolo. Nad hlavou mi lietala plávajúca šnúra a zábery na mokré mušky boli poriadne razantné s následným krásnym súbojom. Som si viac ako istý, že som tu nebol posledný krát a určite sa sem ešte vrátim aj na úkor rybačky na pstruhy, či lipne... 

Čítať 3534 krát Naposledy zmenené pondelok, 18 november 2013 23:52