Kysucká muška 2011 - ako bolo!

Kysucká muška Kysucká muška 6. ročník

Najnovšie od Marian

Predsa sme sa dočkali! Už v januári 2011 sme ako klub „Muškársky klub Kysuca – Gentleman flyfishing" naplánovali na 28.5.2011 v poradí už 6. ročník Kysuckej mušky, pretek roka pre nás kysuckých muškárov a po prvý krát bodovaný pretek v rámci celoslovenskej súťaže v LRU-mucha.

Ako sme si za posledné roky zvykli, našim najväčším neprajníkom bolo opäť tento rok počasie (stav vody) a čo čert nechcel k zrušenie preteku sme museli pristúpiť až v deň preteku a to o 04:00 hod. ráno, keď počas noci intenzívne pršalo, hladina vody stúpla z 4,5 m3 na skoro 60m3 a farbou pripomínala bielu kávu! Spláchlo nielen našu trojhodinovú piatkovú prácu pri stavaní trate, ale hlavne zbytočne sa prehnalo niekoľko muškárov, hlavne z „ďalekého" východu, ktorých sme už nestihli vrátiť aspoň z polcesty domov a prišli až na štáb preteku, odkiaľ sa museli vrátiť späť domov.

Termín preteku sme posunuli na nedeľu 10.7.2011 hlavne preto, lebo v sobotu sa uskutočnili preteky na rieke Rajčianka a mnohí z prihlásených účastníkov Kysuckej mušky sa zúčastnilii týchto pretekov, tak sme ušetrili cestu účastníkom zo vzdialenejších organizácií. Ale dosť bolo rečí o príprave pretekov, poďme si rozobrať ten deň „D", ak dovolíte, popíšem ho tak, ako som ho videl ja :

A je to opäť tu! Píše sa dátum 10.7.2011, je nedeľa 4 hodiny ráno, v rieke Kysuca tečie asi 9 kubíkov vody – originálny stav, čistota vody je tiež výborná a jasná obloha ma teší zo všetkého najviac. Spal som sotva dve hodiny, na moje prekvapenie mi to úplne stačilo, rýchle raňajky, po kontrole či som na niečo nezabudol už sedím v aute a keďže som bol zodpovedný za stavbu trate, valím ju už o 04:15 hod. skontrolovať. Našťastie nikto sa na značkách cez noc nevybúril a o 04:45 hod. som na štábe pretekov, pred pohostinstvom „U FERA" na železničnej stanici v Ochodnici. Prekvapujúco tam ešte nikto nebol, pripravil som prezentačku a čakal na prvých ranostajov. Šokujúco dofrčal ako prvý náš „admin" (Ivo Martiška), ako voláme nášho náčelníka internetovej stránky „srzkysuca.sk" a po ňom ďalší a ďalší účastníci skoro z celé ho Slovenska. Keďže sa tento ročník, ako som už spomínal započítava do rebríčka LRU-Mucha i tento fakt prispel k tomu, že tohtoročná účasť bola rekordná a to až 68 účastníkov! Pravdu povediac, účastníkov by bolo i viac, no naše možnosti na výstavbu trate boli obmedzené hlavne tým, aby sme zachovali kvalitu trate, teda aby sa na jednotlivých štandoch dalo chytiť rybu počas celého dňa.

Hlavný rozhodcaPo rýchlej prezentácii sme spolu s hlavným rozhodcom, garantom rady SRZ a ďalšími dvoma pretekármi pristúpili k losovaniu prvých dvoch doobedňajších kôl preteku. Modlil som sa, aby mi už konečne bolo sv. Petrom dopriate a aby mi už konečne tá „čierna búčora", ktorou nazývame otcov notebook, vyžrebovala nejaké dobré fleky, na ktorých by sa dal „uhrať" dobrý výsledok. Z úst garanta zaznelo „číslo 5" a taký istý počet kliknutí na klávesnicu Enter podnikol môj otec, ako šéf bodovacej komisie. Všetko prebehlo hladko, začali sa tlačiť bodovacie lístky a ja som išiel prilepiť rozpis pretekov pre všetkých zúčastnených. „B 8" – 2.pretek, to bol môj flek a čas preteku. V mysli okamžite rozmýšľam kde to je, prichádzam na to, že je to úsek Kysuce medzi Ochodnicou a Dunajovom, miestnymi nazývaným tiež „Pod polomu". „ÁNO!!!", tak toto môže byť, konečne výborné miesto a ako bonus i splav, ktorý je skoro na konci môjho úseku.

O 06:30 bol slávnostný nástup všetkých pretekárov, otvorenie preteku a privítanie všetkých účastníkov 6. ročníka Kysuckej mušky. Organizátor, hlavný rozhodca a garant rady SRZ nás všetkých poučili o priebehu preteku, rozmiestnení sektorov a štandov v nich, ako Nástup pretekárovi o pravidlách lovu a správaní sa pri zdolávaní a púšťaní rýb. Do tejto časti príhovoru som sa musel zapojiť i ja, pretože pár dní pred pretekmi sa údajne niekto nešetrne správal k rybám na rieke Kysuca a navyše na úseku CHaP. Keďže to mali byť nejakí muškári, padlo i podozrenie na niekoho z prihlásených na Kysuckú mušku, ktorí mali takto „trénovať" na tento pretek. Podozrenia sa však nepotvrdili a i preto som apeloval na všetkých účastníkov, aby sa k rybám správali čo najšetrnejšie, aby všetkým  okoloidúcim a prihliadajúcim sa ľuďom ukázali, ako sa ryby chytajú a zároveň aj púšťajú naspäť do svojho prirodzeného prostredia. Skoro všetkých účastníkov preteku poznám osobne a neverím, že by sa ktokoľvek z nich k rybám správal surovo, práve naopak, sú to ľudia, ktorí sa snažia ryby, vody a prírodu chrániť! Po úvodných príhovoroch sa rozdali bodovacie preukazy, korýtka na meranie rýb si zobrali rozhodcovia a už sa všetci pobrali na svoje miesta tak, aby sa o 07:30 hod. mohlo začať prvé kolo preteku.

V prvom kole som podľa vyžrebovania rozhodoval na úseku B6, pretekárovi Peťovi Daudovi z Dolného Kubína. Je to skúsený rybár a ako správny Oravec aj vyslovene „jalčiar", tak som vedel, že o robotu budem mať postarané. Ešte aj svoj úsek mal čisto „jalcovú" vodu, ktorá mu končila splavom. Nemýlil som sa! Za svoje kolo chytil 6 bodovaných jalcov (najväčší krásavec mal 44 cm), mnoho malých, nebodovaných jalčekov a v splave mu pri zdolávaní ešte spadol pekný potočák. Na moje veľké prekvapenie, v celom splave mal iba dva zábery a to ho riadne prehádzal. Všimol som si, že väčšinu jalcov chytal na veľkú čiernu, chlpatú nymfu so striebornou guličkou, ktorú mal na konci zostavy, teda celú ju mal dosť priťaženú nato, že chytal na mokro. Dostalo sa mi do uší, že ma mojom štande má chalanisko z Čiech 2 rybky, chytal na mokro a poslednú hodinu sušil. To ma tiež riadne prekvapilo, začal som sa obávať, aby to „výborné" miesto nebolo nakoniec sklamaním. Po ukončení prvého kola som sa teda presunul na svoj štand, chalan predo mnou už ostal na tých spomínaných dvoch rybách a ja som začal voliť taktiku. Mal som pred sebou asi 200 metrový úsek, z toho väčšina bola „jalcovka" a na konci som mal krásny splav, do ktorého ako som sa dozvedel, tak pretekár z Čiech ani nedošiel a sústredil sa iba na jalce v hornom úseku. To ma teda priznávam sa riadne potešilo a tak som si to teda rozdelil pol na pol, teda hodina jalce a hodina potočák, prípadne lipeň!

Bolo odpískané a ja som svoje mušky už s čo najväčšou opatrnosťou a presnosťou hádzal pod náprotivný breh, kde som čakal zábery od jalcov. Tí mi ale moje mušky overené niekoľkými tréningami odignorovali a za 15 minút som bol úplne bez ryby. „To nie je možné !!! Veď ešte minulý týždeň im chutnali a dnes ani ťuk! Čo teraz!?" Začal som meniť zostavu a spomenul som si na Peťovu ťažšiu zostavu a i na fakt, že predo mnou chytal len na mokro a sucho. Tak som to teda priťažil, vymenil dve muchy tento krát overené minulými rokmi a asi na piaty hod som mal záber od pekného jalca, no nepremenil som ho. Chvíľku nato sa mi už ale v podberáku trepotal malý, ale bodovaný jalec. „Yes! Zero to nebude!" Po 45 minutách som vytiahol ďalšieho bodovaného jalca a začali ísť v hojnom počte i dorastenci, ktorých som chytil možno 15. Čím viac som sa blížil k splavu, voda sa prehlbovala, začali sa ukazovať mračná podustiev a to neveštilo nič dobré a dve rybky, to bolo málo. Veľkú vodu asi 30 metrov nad splavom som ignoroval a sústredil som sa na prepad nad splavom, ktorý obľubujú nielen jalce, ale i pstruhy. Prehádzal som ho, no nemal som ani najmenší záber, tak som sa teda rozhodol, že splav z vrchu prestrímrujem, aby som si prechytal najprv tie miesta, po ktorých budem neskôr brodiť. „A znova NIČ! Tak to je zlé!" Vymenil som teda udicu a hybaj ho nymfovať do splavu. Prvé hody do ideálnych miest kde som x-krát vytiahol pekné potočáky, no dnes je tu úplne iná Kysuca, ako ju poznám. Ale predsa v jednom peknom „oku" pri stúpaní mojich nýmf záber, zásek a podobratie na moje veľké prekvapenie 31 cm jalca! „Čo tu tie potočáky nie sú?" A neboli! Prehádzal som každý prúdik, každé sľubné miesto a po potočákoch ani stopy, preto ani hore v splave nepochytal Peter pstruhy, jednoducho v ten deň nešli. Ešte posledné sľubné miesto, hod, krásny prudký záber, podobranie a už je moja ryba číslo 4 v podberáku. „lipeň!" Tak teba by som tu nečakal, aj keď pod splavom ich chytávam, no v splave už menej. Po odmeraní išiel späť do vody a ja som sa pár skokmi po veľkých balvanoch dostal na to isté miesto, kde som ihneď po nahodení zasekol a podobral ďalšieho lipňa! „Tak to je výborné" pomyslel som si a mydlil som si ruky, koľko ich ešte chytím pod splavom. Nedalo mi to a znova som sa vrátil na toto úspešné miesto a vytiahol som tam ešte jedného pekného lipňa. Pod splavom sa tvorili tri pekné prúdiky, kde som si bol istý, že ešte nejakého lipňa vyprovokujem k záberu, no ďalší môj plán zhorel ako zápalka a okrem asi 15 plosiek pásavých som žiadnu bodovanú rybu nechytil. „Koniec!" zaznelo z brehu a ja som mal na bodovačke zapísaných 6 rýb, s čím som bol spokojný, pretože som pre čo najlepší výsledok urobil naozaj všetko.

Cez obednú prestávku sa všetci pretekári posilnili guľášom, nejakým tým pivkom, čí niektorí i nejakou obľúbenou „ohnivou vodou" a samozrejme sa bilancovalo a kuli plány a stratégie na dve poobedňajšie kolá. Pri vyvesovaní doobedňajších kôl som sa vo výslednej tabuľke sektoru B našiel na druhom mieste, čo ma veľmi potešilo a bola to sľubná pozícia pred rozhodujúcimi kolami. Ešte väčšmi som sa potešil, keď som sa dozvedel, že na poobedňajšie kolo som dostal štand A4, super miesto kde si chodievam s obľubou zachytať lipne, teda tie ryby, ktoré mi doobeda brali, teda i muchy na ktoré som ich chytil som mal, všetko mi hralo do kariet.

Pri príchode na „miesto činu" som ale zostal zarazený, pretože ako som už v úvode spomínal, Kysuca malo o čosi väčší prietok, takže tie najkrajšie miesta boli teraz dravý prúd a navyše rieka Bystrica mierne prikaľovala Kysucu, čo v spodnejších štandoch už nebolo poznať. „Nevadí!" Veď už niekoľkokrát som si tu aj v takejto vode dobre zachytal. Rozhodcu som mal Miša Ivánka, s ktorým sme si super rozumeli, rozprávali sme sa o danom mieste a i on potvrdil že to tu bude dobré. V úvodných minútach kola som si prehádzal kraje prúdu hlavne kvôli tomu, aby som si nepoplašil podustvu, ktorej tu neboli húfy, ako som mal doobeda, ale tu doslova trčali podustvám chrbtové plutvy všade, kam som sa pozrel. Po jednom zábery nasledoval zásek, to už som vedel, že je zle, lebo na konci som mal polmetrovú krásavicu, ktorá mi moju „troječku" svojimi výpadmi dole prúdom skoro polámala. Zdolal som ju, no vedel som, že na lipne budem musieť asi zabudnúť! A aj tak bolo, počas celej hodiny som o ne ani neškrtol, to som aj sušil, no nič mi to nebolo platné. Tak teda nič, zobral som si teda pekne udicu z rána, zostavu som nezmenil a poďho po jalcoch, veď už prešla celá hodina a ja som nemal ešte ani bodovanú šupinu. Na konci malého prúdiku sa mi zazdalo, že som mal záber, preto som tam následne umiestnil ďalší hod a „bác, je tam! Jalčák!", malý ale bodovaný, nula nebude! Ďalšími hodmi som chytil niekoľko dorastencov, všade prítomné plosky a od nástupného brehu ďalších dvoch bodovaných jalčekov. Na konci štandu som mal opäť prepad, kde už tento krát na mňa čakali dva bodované jalce a opäť zo strany nástupného brehu, z 10 centimetrovej vody som vytiahol svojho 6 a napokon aj posledného jalca. Šesť rybiek by mohlo byť dosť, pomyslel som si a tajne som dúfal, že by to tento rok mohlo byť umiestnenie v prvej trojke. Po polhodinovej prestávke som ešte robil rozhodcu na mieste, kde som chytal a bol som zvedaví, či tam chalanisko zo Starej Ľubovne, dobrý „nymfár a lipniar" zdolá nejakého lipňa. Tak ako i ja o lipňa ani nezavadil a zdolal dva bodované jalce. O 18:30 hod. sa celý pretek skončil, každý sa ponáhľal odovzdať bodovačky a čakalo sa na vyhlásenie výsledkov.

Samozrejme spočítanie toľkých rýb chvíľku trvá, tak sme tento čas strávili v priateľskej atmosfére a nechýbalo znova posilnenie sa, no tento krát sa jednalo vo väčšine prípadov o „tekuté posilňovače", no nikto to nepreháňal. Debaty sa krútili ako ináč vo väčšine prípadov o rybách, ale i o bežných veciach ako sú práca, rodina či blížiace sa dovolenkové obdobie.

Bodovacia komisia spočítala výsledky, všetci pretekári nastúpili na slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdávanie cien. Stále som tajne dúfal, že sa mi to tento rok podarilo a pretrhol som smolu z posledných pár ročníkov, kedy som svojimi výkonmi na domácej vode príliš neoslnil. Nakoniec sa mi podarilo získať medailu, škoda že len tá medaila mala prívlastok „zemiaková", čiže pekné, aj keď pre mňa v ten moment trochu nevďačné štvrté miesto. Ale nakoniec som s týmto výsledkom spokojný, je to moje zatiaľ najlepšie umiestnenie na Kysuckej muške, veď iba v prvom ročníku som skončil piaty a tie ďalšie ročníky, ako som už spomínal, som vyhorel ako fakľa! K výsledkom sa vyjadrovať bližšie vyjadrovať nebudem, pretože prikladám k tomuto článku niekoľko tabuliek, či už sú to celkové výsledky, prehľady ulovených rýb a najnovšie i tzv. „tabuľky pravdy" našich, teda domácich členov MKKysuca, aby videli, ako to s nimi vyzerá v porovnaní so slovenskými muškármi. Ako každý ročník i v tomto bolo rozdelených približne 35 hodnotných cien, čo na Slovensku podľa môjho vedomia nemá obdobu a aj preto patrí moje veľké poďakovanie všetkým sponzorom!

Dovoľte mi ďalej poďakovať všetkým, čo sa pričinili o bezproblémový a znova vysoko hodnotený 6.ročník Kysuckej mušky. Verte mi, že nám mnohí rybári našu Kysucu v dobrom závidia a že sa sem rok čo rok opäť veľmi radi vracajú a na tento pretek sa hlásia už na začiatku kalendárneho roka, len aby sa pre nich našlo miesto na štartovnej listine! Ďakujem menovite Petrovi Smetanovi, ktorý sa samozrejme najväčšou mierou pričinil o zorganizovanie tohto preteku a vybavil všetky možné i nemožné veci okolo tohto preteku. Milanovi Stuchlíkovi a Mirovi Birkusovi členom MKK, ktorí sa obidva razy zúčastnili na označení a vytýčení trate, ktorá bola vyznačená tak, že neboli najmenšie problémy počas celého preteku, Petrovi Heldovi, Petrovi Kubincovi a Mirovi Petrekovi členom MKK za materiálnu pomoc, ale naozaj všetkým tím, ktorí sa pričinili o vynikajúci pretek. Nemôžem zabudnúť i na našu MO SRZ v KNM, ktorá sa takisto podieľala na organizácii preteku a hlavne menovite nášmu hlavnému hospodárovi Igorovi Macúšovi, ktorý nás prišiel i osobne povzbudiť v „boji" za to, že sa stará o naše vody ako najlepšie vie a že výsledky na seba nenechali dlho čakať a množstvo rýb chytených nielen na úseku so systémom CHaP ukazuje, že sa možno raz predsa len vrátia tie staré dobré rybárske časy a že nám našu Kysucu budú naozaj mnohí rybári závidieť. Možno sa nechytali nejaké trofejné ryby, no tak to už na takýchto pretekoch chodí, no chytilo sa niekoľko krásnych (matičných jalcov) a čo je hlavné, máme tu veľmi veľa dorastu, teda malých jalčekov, pstruhov a začínajú sa ukazovať i pekné lipne a za posledné roky i podustvou vytláčané mreny. Tých podustiev je tu, ako my hovoríme „ako dreva", no i to nie je na škodu a čo je hlavné, v tej rieke to „ŽIJE!!!" Je radosť sa dívať koľko poteru sa nachádza v plytkej vode, ukazujú sa hlaváče po celej Kysuci a aj iné sprievodné malé rybky, ktoré v takých riekach ako je Váh alebo Orava v takom počte určite nenájdete! Treba len v nastolenom trende pokračovať a nastavajúce generácie nám budú raz vďačné za to, čo sme im tu zanechali. Ešte raz vďaka Igor, ale moje poďakovanie patrí i všetkým chalanom z výboru, ktorý sa naozaj pričinili o tento potešujúci stav!

A čo na záver? Chcel som toho popísať ešte ďaleko viacej, no to už by som asi viacerých začal nudiť (prípadne už nudím). Tak sa teda už teraz opäť teším na ďalší ročník mojej obľúbenej Kysuckej mušky a môjho preteku číslo 1 v plánovacom kalendári na rok 2012. Dúfam, že sa tam opäť v plnom zdraví a v priateľskej atmosfére zídeme a budeme opäť o niečo úspešnejší!

Petrov zdar ! A muškatierom z „GENTLEMAN FLY FISHING MKK"zvlášť!!!

Muškatier Marian Smetana

Некоторое время дорожка шла над землей, и мне было видно далеко "особенности потребительского кредита" во всех направлениях.

Так вы уже видите перед собой одно из них, сказал Римо, обводя рукой заляпанные красным стены и указывая на засохшую лужу в углу, посреди которой торчал череп.

Потом двинулась по более широкому кругу, время от времени опуская голову, а затем бросилась в "ГИА 2012 Физика Типовые зкз. варианты 10 вар." лес.

Скажи ему и сделай, чтобы он почувствовал себя комфортабельнее.

Дело в том, что он белый, сказал Чиун.

Это мнение пришло с Тэллера через тамошнего связного Рэдпола.

Čítať 5463 krát Naposledy zmenené streda, 16 október 2013 21:22