Majstrovstvá sveta v muškárení juniorov 2010 Slovensko

Beh s rybou Beh s rybou Rieka Belá

Keď si spätne spomeniem na tento šampionát, vždy sa mi vynoria spomienky na moje muškárske začiatky, ktoré nie sú až takou dávnou minulosťou. Pamätám sa, ako som s obdivom hľadel na našich juniorských a seniorských reprezentantov a v kútiku duše sníval o tom, že raz budem mať aj ja možnosť reprezentovať Slovensko v tomto športe.

Moje sny sa stali skutočnosťou už v roku 2009, keď som sa zúčastnil aj s ostatnými chalanmi na Majstrovstvách sveta juniorov v Českej republike, čo malo veľký vplyv na náš úspech na Majstrovstvách sveta juniorov na Slovensku v roku 2010. Vedeli sme, čo nás čaká, boli sme imúnnejší voči stresu, ktorý so sebou šampionát prináša a mali sme výhodu domáceho prostredia.

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Úvodný ceremoniál

Noc pred odchodom do hotela Jánošík v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa na týždeň stal našim prechodným domovom, som si pomaly pobalil veci, napísal rozlúčkový facebook status a so známym chvením žalúdka si šiel ľahnúť. Ráno už všetko malo rýchly spád, a tak sme po krátkom zvítaní skoro všetkých chalanov vo Svite pri našom trénerovi p. Miroslavovi Antalovi pokračovali priamo do dejiska šampionátu. Po ubytovaní v hoteli sme sa presunuli na námestie, kde sme počas otváracieho ceremoniálu kráčali s našou vlajkou spolu s desiatimi tímami z celého sveta na konci zástupu, ako usporiadateľská krajina. Nasledovali príhovory funkcionárov a sľub pretekárov, ktorý skladal za všetkých náš tímový „ parťák " Matúš Sisák. Večer nás čakal uvítací banket, po ktorom sme sa odobrali viazať na naše izby. Už pri tejto činnosti som si s Matúšom, Maťom a Lukášom na našej izbe užil veľa srandy, keď sme zúfalo upínali naše zveráky na miesta, kde by to za normálnych okolností človeka vôbec nenapadlo. Ja som si napokon našiel svoje miesto pri umývadle, vedľa sprchy. Na nočnej porade s trénerom sme si rozdelili úlohy na nasledujúci deň, keďže bol doobeda v programe oficiálny tréning. Matúš a ja sme šli overovať taktiku na Belú, Marek Okresa alias „Okresič" a Maťo Dobák alias „Dobakovič" na rieku Poprad, no a Samo Šoltýs s Kamilom Križom a Lukášom Sisákom zostali viazať na hoteli. Tréning na Belej by sa dal nazvať aj plaveckým kurzom v rieke, pretože zopár chlapcov z iných krajín doplatilo na silný prúd, a tak na nás ostatných celí premočení čakali v autobuse až do konca tréningu. Po chutnom obede nás autobus odviezol späť do hotela, kde sme opäť  zvyšok dňa strávili viazaním, ale aj čakaním na poradu kapitánov spojenú s losovaním. Napätie na našich izbách stúpalo každou minútou, ale nakoniec sme sa dočkali. Tréner každému z nás prečítal poradie riek, v ktorom ich budeme chytať a tiež mená ľudí, ktorí s nami chytali v skupine. Pred nami boli ťažké tri dni, takže sme už veľmi nenaťahovali čas a čím skôr sa snažili ísť spať. Prišlo ráno prvého dňa, keď už končila všetka sranda a išli sme do preteku, v ktorom každé zaváhanie môže na konci veľmi mrzieť. Skontroloval som si ešte raz všetky veci, rozlúčil sa s chalanmi a nastúpil do autobusu.

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Akčné snímky na vode

Prvá rieka, ktorá bola v mojom rozlosovaní, bola rieka Belá, ktorá sa vyznačuje veľmi čistou vodou a silným prúdom. Po miernych komplikáciách pri hľadaním štandu, som sa stretol s trénerom, ktorý mi ukázal, na čo sa mám na štande zamerať a tiež na miesta, na ktorých mám dávať pozor. Rieka sa mi približne v strede asi 350 metrov dlhého štandu rozdeľovala na tri ramená, oddelené od seba kamennými násypmi s porastom, takže hľadanie rozhodcu bolo pri pár rybách trochu komické. Za prvú hodinu som chytil asi osem pstruhov, no keď prišiel dlhší útlm, musel som sa pustiť do hľadania rýb v jednotlivých ramenách, čo sa mi aj podarilo, ale stálo ma to veľmi veľa síl. Ryby boli na hrane pod stredným kamenným násypom, ležiacim v strede štandu, čo predstavovalo beh cez kamenný násyp, následne cez vodu, ďalší násyp a ešte raz cez vodu, kde bol aj dosť silný prúd. Tieto trasy som samozrejme absolvoval pri každej rybe dvakrát. V tom kole som chytil celkovo 18 rýb a 12 ich bolo práve z tejto hrany. Už v autobuse som sa snažil zistiť, aké umiestnenie som približne urobil, no dozvedel som sa to až v hoteli a bola to päťka.

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Postoje trénerov a motívácia pretekárov

V ten deň mala moja skupina na programe iba toto jedno kolo, a tak som si poobede dával na hoteli dokopy z ranných kondičných testov a zapĺňal vzniknuté diery v muškovniciach. Netrpezlivo som čakal na správy o našich chlapcoch, ktorí bojovali v druhom kole. Večer po ich príchode sme išli všetci spolu na večeru, pri ktorej sme si zľahka rozoberali deň a čakali na oficiálne výsledky prvého dňa. Vedeli sme, že úplne najlepšie to nebude, ale 9. miesto bolo pre nás ranou pod pás, aj keď strata na popredné miesta nebola vôbec veľká. So psychikou človeka takéto veci dosť pohnú, a práve psychika je na šampionáte veľmi dôležitá. V noci sme mali spolu s trénerom Mirom Antalom, štátnym trénerom Jozefom Trnkom a p. Smetanom dlhý rozhovor do neskorých nočných hodín. Tesne pred spaním sme si úplne zničení, ale o to viac motivovaní do ďalšieho dňa, určili taktiku a pobrali sa naberať potrebné sily. Ráno sa opäť opakoval scenár z predošlého dňa, a tak sa po raňajkách a rýchlom balení, každý z nás viezol vo svojom autobuse. Na moju skupinu čakala v ten deň rieka Poprad v dvoch kolách. Na ranné kolo určite nezabudnem do konca svojho života. Asi pol hodinu pred začiatkom kola prišiel za mnou český supervisor a s ním aj Gabo Antal, ktorý ma tiež usmernil a veľmi mi tým pomohol. Keď som po pätnástich minútach podpisoval desiatu rybu, naberal som do rúk ľahkosť. Poľavenie však nepripadalo do úvahy ani po tridsiatej rybe, keďže aj ostatní pretekári ťahali dosť rýb. Na toto „divadlo" sa s vytržením pozeral aj môj otec, človek, ktorý ma k tomuto športu priviedol a s ním aj moja najbližšia rodina. Celý tento masaker som zakončil šesťdesiatou rybou, chytenou v poslednej minúte kola. Človeka by pri takomto počte rýb väčšinou nenapadlo pochybovať o víťazstve v sektore, ale mne tento počet rýb stačil iba na druhé miesto. Jindra Kalivoda ma „dal dole" s počtom rýb 64 a vrchný sektor vyhral francúz dokonca s počtom rýb 69. Obednajšia prestávka padla vhod, ale všetci netrpezlivo čakali na otvorenie obálky s číslami štandov pre ďalšie kolo. Blížiaca sa búrka neveštila nič dobré, a tak to aj bolo. Necelú hodinu pred začiatkom tretieho kola sa prehnal cez Svit dosť silný a prudký dážď, čo spôsobilo mierne zakalenie vody počas kola. Na mojom štande boli jamy, z čoho som veľkú radosť nemal, keďže som toto miesto poznal. Ryba nebola veľmi aktívna a už aj značne dopichaná. Keď aj po prvej hodine bol môj bodovací preukaz podpísaný len pár krát, začínal som byť nervózny. Ryby to poriadne nedoberali, padali a navyše sa schyľovalo k ďalšej búrke. Približne pól hodiny pred koncom kola sme už chytali v daždi so slušnou dávkou bleskov a hromov, preto sa organizátori rozhodli z bezpečnostných dôvodov predčasne ukončiť toto kolo. Moje trápenie sa preto predčasne skončilo s 15 rybami, čo stačilo iba na sektorovú osmičku, no celkovo sme ako tím v tento deň podali dobrý výkon. Matúš a Marek bodovali na Belej, Maťo na Váhu, no a Kamil podal dobrý vyrovnaný výkon na Poprade. Celkovo sme sa po tomto dni posunuli na 5. miesto s minimálnou stratou na medailové pozície. Nálada bola hneď lepšia, aj keď sme vedeli, že ďalší deň bude rozhodujúci. Po večeri sme všetci zase zasadli za zveráky a dopĺňali straty v muškovniciach. Keďže únava po dvoch dňoch náročného pretekania bola už dosť značná, podržal nás Lukáš, ktorý nám s týmto veľmi pomohol. Skoré ranné vstávanie bolo ťažké pre všetkých, ale zároveň nás hnal adrenalín pred vidinou úspechu v podobe medaily. Rýchle raňajky, balenie premočených vecí, rozlúčka a opäť sme všetci sedeli vo svojich autobusoch. Ja s Kamilom sme mali na programe Váh, Matúš s Marekom rieku Poprad a Maťo, ktorý dominoval v jednotlivcoch po dvoch dňoch na treťom mieste, mohol doobeda naberať sily do posledného kola na rieke Belej. Na Váhu som mal trocha obavy z kalnej vody tečúcej od začiatku preteku. Rýb sa tam až na pár výnimiek chytalo len zopár. Na začiatku môjho štandu sa vlievala dosť zdvihnutá a nie najčistejšia Bocianka. Hodina ubehla, ako voda vo Váhu, ale môj bodovací preukaz bol stále prázdny a ja som o rybu ani len neškrtol. Situácia sa zmenila v priebehu pár minút, keď sa mi podarilo chytiť 3 lipne a jedného som stratil, no od poslednej ryby som kontakt s rybou nemal až do konca kola.

Tieto tri ryby mi zaistili sektorovú štvorku a správy, ktoré som sa dozvedel pri telefonovaní ma neskutočne potešili.

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Pár pekných momentov

 

Matúš podal na Poprade brilantný výkon a 58 rýb bola v piatom kole jasná jednotka. Marek a Kamil tiež vybojovali skvelé umiestnenia. Prišlo posledné kolo a napätie sa dalo krájať nožom. Štand som si začal prechytávať od konca s francúzom, čo bola skvelá voľba. Hneď prvá ryba bol poctivý, svalnatý skoro 40 cm lipeň, ktorému sa dosť približoval aj ten druhý. S pribúdajúcimi rybami v bodovacom preukaze sa rozširovala aj divácka základňa, ktorá ma odmeňovala potleskom a zároveň aj kúsok hecovala. Toto kolo som vyhral s 15 rybami. Pri vychádzaní z rieky som si z plného hrdla zakričal, pretože som cítil, že môj pretekársky sen sa mi splnil. Okamžite mi zvonil telefón, v ktorom som po mojej odpovedi počul skutočnú radosť chlapcov. Obidve kolá sme v tento deň ako tím vyhrali, no v tom poslednom to bolo nekompromisné. Kamil, ja a Maťo sme svoje sektory vyhrali, Matúš s Marekom vybojovali sektorové päťky. Po návrate do hotela sme zistili, že sme o tri umiestnenia zosadili z druhého miesta tím Španielska, takže sme sa mohli tešiť zo striebra a titulu vicemajstrov sveta. Noc sa niesla v znamení osláv, ktoré poniektorí ťahali až do ranných hodín. Ďalší deň sme mali na programe slávnostné odovzdávanie medailí a večerný slávnostný uzatvárací banket v Liptovskom Hrádku, po ktorom prišla druhá fáza osláv. Ráno sme sa po raňajkách pobalili a šli si užívať zvyšok prázdnin.

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Príroda ktorá bola na MSJ

 

Chcel by som sa týmto veľmi poďakovať ľuďom, ktorí akokoľvek priložili ruku k dosiahnutému úspechu. V prvom rade je to náš tréner Miroslav Antal, ktorý nám obetoval veľa času a veľmi veľa nás toho naučil. Ďalej sú to ľudia, ktorí ma podporovali v mojej organizácii Kežmarok, ako aj moja rodina a hlavne môj otec, bez ktorého by som určite „neprepadol" tomuto športu. Ďakujem aj chlapcom, že som mohol byť súčasťou skvelej partie, akou sme boli. Ďakujem !

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Fotký od Mira (Jaromír) z Českej republiky

Majstrovstvá sveta juniorov v muškárení - Záverečný ceremoniál

 

Peter Ignácz

Čítať 4432 krát Naposledy zmenené piatok, 15 november 2013 00:45